Život Prešova
online
online
Spolok Tatrín, predchodca Matice slovenskej, vznikol pred 180 rokmi
26.08.2024 Liptovský Mikuláš
Liptovský
Sv. Mikuláš/Bratislava 25. augusta (TASR) - Hoci nepôsobil dlho, len
štyri roky, počas svojej existencie splnil historickú úlohu v
zjednocovacom procese slovenskej inteligencie. Čoskoro si získal medzi
slovenskými národovcami veľkú autoritu a z tejto pozície podporoval
uznanie spisovnej slovenčiny.
Od vzniku spolku Tatrín, prvej celoslovenskej kultúrnej inštitúcie a priameho predchodcu Matice slovenskej, uplynie v pondelok 26. augusta 180 rokov.
Impulz na založenie spolku vzišiel z pamätného júlového stretnutia Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu v roku 1843 na fare v Hlbokom, na ktorom sa dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny. Už nasledujúci rok sa v dňoch 26. - 28. augusta 1844 konalo v Liptovskom Sv. Mikuláši prvé valné zhromaždenie spolku Tatrín.
Od prvého zasadania bol počas celého štvorročného obdobia predsedom spolku Michal Miloslav Hodža. Pokladníkom sa stal Gašpar Fejérpataky-Belopotocký a prísediacimi - členmi výboru - počas ustanovujúceho zasadania boli Štúr, Hurban, Ctiboh Zoch a Matej Tučka. Členmi spolku sa mohli stať jednotlivci bez ohľadu na konfesionálnu a stavovskú príslušnosť.
Ustanovujúce zasadnutie spolku Tatrín malo zásadný význam pre kodifikáciu slovenského spisovného jazyka. Jeho závery boli také presvedčivé, že oslovili tiež katolíckych intelektuálov, čo znamenalo rozšírenie literárnej slovenčiny aj medzi široké vrstvy slovenského ľudu.
Spolok si dal za cieľ všestranne podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku, najmä písaním a vydávaním kníh v slovenskom jazyku, ako aj podporou slovenských študentov.
K najvýznamnejším vydaniam spolku Tatrín patrí Štúrova práca Náuka reči slovenskej (1846), ktorá je prvým jazykovedným dielom o gramatike slovenského jazyka. Ďalej to boli Hodžove diela Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo (1847), Epigenes Slovenicus (1847) a Větín o slovenčině (1848).
Posledné, štvrté zasadanie spolku Tatrín sa uskutočnilo v dňoch 8. a 9. augusta 1847. Spolu s Ľudovítom Štúrom sa na rímskokatolíckej fare Jozefa Urbanovského v Čachticiach zišlo šesť desiatok popredných osobností národného života, ktorí sa uzniesli "slovenčinu na reč spisovnú povýšiť".
Spolok Tatrín rozvíjal svoju činnosť až do revolučných rokov 1848/1849, zanikol v roku 1848. Jeho posledným počinom bolo vydanie tlačou 5000 exemplárov Žiadostí slovenského národa z Liptovského Sv. Mikuláša.
Budova starej evanjelickej fary v Liptovskom Mikuláši na Námestí Žiadostí slovenského národa dodnes pripomína túto prelomovú udalosť slovenských dejín, akou vznik spolku Tatrín nepochybne bol. V jej interiéri je zriadená múzejná expozícia spolku a na jej priečelí sú umiestnené dve pamätné tabule. Prvá pripomína účinkovanie Michala Miloslava Hodžu a druhá fakt, že tam slovenskí národovci založili v roku 1844 Tatrín - "spolok pre národnú osvetu".
Od vzniku spolku Tatrín, prvej celoslovenskej kultúrnej inštitúcie a priameho predchodcu Matice slovenskej, uplynie v pondelok 26. augusta 180 rokov.
Impulz na založenie spolku vzišiel z pamätného júlového stretnutia Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu v roku 1843 na fare v Hlbokom, na ktorom sa dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny. Už nasledujúci rok sa v dňoch 26. - 28. augusta 1844 konalo v Liptovskom Sv. Mikuláši prvé valné zhromaždenie spolku Tatrín.
Od prvého zasadania bol počas celého štvorročného obdobia predsedom spolku Michal Miloslav Hodža. Pokladníkom sa stal Gašpar Fejérpataky-Belopotocký a prísediacimi - členmi výboru - počas ustanovujúceho zasadania boli Štúr, Hurban, Ctiboh Zoch a Matej Tučka. Členmi spolku sa mohli stať jednotlivci bez ohľadu na konfesionálnu a stavovskú príslušnosť.
Ustanovujúce zasadnutie spolku Tatrín malo zásadný význam pre kodifikáciu slovenského spisovného jazyka. Jeho závery boli také presvedčivé, že oslovili tiež katolíckych intelektuálov, čo znamenalo rozšírenie literárnej slovenčiny aj medzi široké vrstvy slovenského ľudu.
Spolok si dal za cieľ všestranne podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku, najmä písaním a vydávaním kníh v slovenskom jazyku, ako aj podporou slovenských študentov.
K najvýznamnejším vydaniam spolku Tatrín patrí Štúrova práca Náuka reči slovenskej (1846), ktorá je prvým jazykovedným dielom o gramatike slovenského jazyka. Ďalej to boli Hodžove diela Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo (1847), Epigenes Slovenicus (1847) a Větín o slovenčině (1848).
Posledné, štvrté zasadanie spolku Tatrín sa uskutočnilo v dňoch 8. a 9. augusta 1847. Spolu s Ľudovítom Štúrom sa na rímskokatolíckej fare Jozefa Urbanovského v Čachticiach zišlo šesť desiatok popredných osobností národného života, ktorí sa uzniesli "slovenčinu na reč spisovnú povýšiť".
Spolok Tatrín rozvíjal svoju činnosť až do revolučných rokov 1848/1849, zanikol v roku 1848. Jeho posledným počinom bolo vydanie tlačou 5000 exemplárov Žiadostí slovenského národa z Liptovského Sv. Mikuláša.
Budova starej evanjelickej fary v Liptovskom Mikuláši na Námestí Žiadostí slovenského národa dodnes pripomína túto prelomovú udalosť slovenských dejín, akou vznik spolku Tatrín nepochybne bol. V jej interiéri je zriadená múzejná expozícia spolku a na jej priečelí sú umiestnené dve pamätné tabule. Prvá pripomína účinkovanie Michala Miloslava Hodžu a druhá fakt, že tam slovenskí národovci založili v roku 1844 Tatrín - "spolok pre národnú osvetu".
www.ZIVOTPO.sk
